Stále, keď si idem zabehať , napadne mi, že ako super som urobil, že som skúsil downgrade obuvi, a že ako veľmi ( pýta sa mi slovo strašne) by som to odporučil ostatným, ktorý míňajú veľa peňazí za stále “lepšiu” a lepšiu bežeckú obuv. Bežecké boty dnes v pohode stoja od 100 ečiek vyššie. Nehovoriac o trendy barefootovych botách, ktoré vedia byť ešte šialenejsie. Nieže by som nesúhlasil s barefoot štýlom, práve naopak! A práve preto, že naopak, zdieľam foto v tomto blogu ( konečne som aj ja blogger:) )
Príbeh mojich bežeckých topánočiek začína na dovolenke pri mori, kedy chcete nosiť na nohách niečo ľahké a také dovolenkové. Tak som si zadovážil takéto plátenky (volajme ich páyshoes, neskôr pejšuz) a slúžili pekne. Doma, keď som viac a viac hľadal jednoduchosť v pohybe a zlepšenie postúry tela pri behu po mojich problémoch s platničkou v 2014 ( nikdy viac!) som si povedal, že kým sa odhodlám na normál drahé origo bérfuty, vyskúšam to s týmito páyšúzami s ohybnou podrážkou a super priedušnosťou – a dodnes ich používam. Za pár centov môžem povedať , že plnia rovnaký účel , ak nie väčší ( cena výkon ).
Dnes som čítal blog môjho obľúbeného Juraja Karpiša, kde sa odkazuje na “hedonistickú adaptáciu”—> niečo také, že s rast blahobytu bohatšieho človeka má podobný prírastok pocitu šťastia, ako má človek s menším blahobytom pri jeho raste blahobytu ( ..jaku vetu som dal!!) —> inak povedané, že ak už máš väčší príjem a kúpiš Audinu po Volkswagene, tak je to podobne ako keď menej bohatý prejde z Felicie na novú Daciu. —>> tým som tu nechcel hedonizovat, že čítam Karpiša, len keď si pozriem tie moje páyšuzy, tak si uvedomujem že mi netreba ani tú Daciu, pretože zabehať si v Ke na Heringeši v týchto doslova tichošlapkách dáva väčšiu pridanú hodnotu ako akékoľvek tranformer-Bio-raw-footy.
Pozrite skrine, nájdite svoje pejšuzy a môžme zabehať aj spolu 😉 ( žiaden strach, nie som žiaden ultra premotivovanýnasupervýsledokzameraný bežec)